15.9.2004 Svätý Jur
Už to tak vyzeralo že tento rok časovka nebude ale organizátori sa predsa len zobudili a zorganizovali už zabehanú akciu aj tento rok. Zvolil si termím 15.9. čo je streda teda oproti klasickej sobote menšia zmena. Počasie až do utorka bolo vzorové ale keď som sa ráno zobudil tak bola to lotéria či bude pršať alebo nebude. Keďže sa trošíčku vyjasňovalo rozhodol som sa, že na časovku predsa pôjdem. Tento rok som mal \"vrchol\" na mojej akcii takže forma pomaly ale o to istejšie padala, takže tento rok som učakával úspešný útok na rekord - najpomaljší čas.

Keď som prišiel na registráciu som neveril vlastným očiam. stál som v rade asi piaty a prišiel som skôr ale aj tak som vyfasoval číslo 65. Tak to bude účasť. Postupne za mňou sa hromadila rada čakajúcich a nakoniec sa ich zaregistrovalo cez 150 čo je rekord. S tým organizátori asi moc nepočítali lebo nestíhali registrovať a rada bola už aj keď prvý štartovali. Novinkou bolo aj štartovné číslo upevnené vpredu na bicykli čo uľahčilo identifikáciu, akurát že v daždi sa začalo rozpíjať.

Po kratšej odmlke na tejto akcii vzhľadom na vypadnutie FSCM maratónu som sa rozhodol že pôjdem na túto časovku. Tento rok je však dajaký divoký a aj v tento deň bolo síce slnečno ale fúkal silný JV vietor. Bol som veľmi zvedavý na svoj výkon keďže jar som takmer vynechal a všetko som upriamil na august.

Prišiel som na štart po vlastnej ose aby som bol rozjazdený a zistil som aký je vietor. Medzitým mi volal Bobo že má prasknutú špicu na bicykli a ďaľší kamoš že bude meškať. Teda som ešte zalobboval u organizátorov a pomaly sa sústreďoval na časovku. Prvý už vyrazil keď dorazil totálne zdepkovaný Bobo. Musel som mu vycetrovať kolo a sľúbil som mu požičať svoje na časovku. Trošku to dlhšie trvalo tak som sa dobre nerozjazdil a už som musel na štart. 

V Bojniciach sme mali firemnú akciu. Tento rok to vyšlo na mňa, že musím ostať v práci. Aj tak som však v piatok poobede o pol druhej vypadol z roboty domov. Chytro vybaliť, prezliecť, zabaliť a vyraziť.

Najviac som sa bál teploty. Ak bude zima, tak sa pokojne môže stať, že tam dorazím až niekedy večer o ôsmej či deviatej. To som nechcel a tak som na to už z Bratislavy dobre dupol. Nech mám dosť veľkú rezervu na prípadné problémy. A tak som už za Modrou mal priemerku nejakých 36 km/h. Nerobil som si ilúzie, že mi to v miernom bočáku vydrží dlho. Všade naokolo už družstevníci dávali do poriadku polia, slnečnice sklonené k zemi, dozreté a pripravené odovzdať svoju trošku oleja do potravinárskeho priemyslu. :-)

V sobotu ráno o 7:20 štartujem do Sv. Jura. Tam sa pripojím k balíku tohtoročného Karpaťáka. Počasie vyzerá náramne blbo. Mraky sa sťahujú nad Karpaty a ráno o 5 sa pekelne rozpršalo. Teraz asfalt pomaly schne.

Chlapci v Pezinku asi zaspali, lebo sa ukázali až o dobrých 10 minút neskôr. To som už stihol pekne vytuhnúť. A tak sa vlečiem hore na Biely kríž za nimi po Nešticháckej časovke. Asfalt je už na mnohých miestach viac než rozdrbaný. Niekde dokonca úplne chýba.
Čo je zaujímavejšie, obloha sa začína čistiť a zisťujem, že by bolo predsa len lepšie sa ísť prezliecť a namazať opaľovacím krémom. Počkali sme sa na Bielom kríži a potom dole. Spustili sme sa a v jednej ostrej zákrute dobieham Rasťa a oproti auto. Obaja mu signalizujeme, aby spomalil. Našťastie pochopil a naozaj spomalil. Rasťa som obehol a futašil domov sa prezliect.