Na tejto akcii som sa zúčastnil po prvý krát. Vedel som o nej z Rasťových WEB stránok už v minulom roku, ale vzhľadom k nízkemu počtu najazdených km k dátumu maratónu v uplynulej sezóne som ho vynechal. Navyše som ešte nepoznal Sergeja a partiu z Pezinka, s ktorými sa teraz už častejšie vídame na podobných cyklistických podujatiach.

V upršané sobotné ráno som dosť váhal, či sa vydať do Trnavy alebo nie. Nakoniec, napriek kalužiam na ceste, som sa predsa len rozhodol ísť. Zbalený a pripravený som bol už v piatok, takže stačilo napakovať fľaše s vodou, nejaké musli a ide sa. Vyrážam z domu autom smerom na Senec a potom po starej ceste do Trnavy. Za Tomášovom akoby ktosi urobil čiaru na vozovke. Tá sa razom zmenila z mokrej na úplne suchú. Už vtedy som si hovoril:
"Zlepšuje sa to, fajn, len tie mraky sú ťažké a visia im nohy až po zem...",
čo mi postupne zlepšovalo upršaným počasím zachmúrenú náladu. Tesne pred Trnavou som využil odbočku na poľnú cestu na cikpauzu, lebo som nechcel hneď po zaparkovaní občúravať steny mestskej športovej haly. Vystúpil som z auta a zaregistroval som prijateľne teplý a vlhký vzduch. Ale čo to, čo to? Vôkol cítim akúsi zvlášnu bylinnú vôňu, ... do prdele, bol tu pohreb alebo čo? Vzduch voňal ako tlejúce vetvičky myrty, ktorú používajú farári v kadidle pri smútočných obradoch nad truhlou nebožtíka.
"No, tak toto teda dnes dobre začína", pomyslel som si.
To som ešte netušil, že ako sme stáli v rade na registráciu, ujde sa mi 13-ka. "Šit!", hovorím anglicky,
"tak už len sa niekde po ceste nevydrbať a dôjsť po vlastných, teda kolesách..."

alebo
ako Medard s dažďom vybabral

Tradícia pobosorovaných MTB maratónov na SVK trvá a tak sa už v piatok poobede rozhodujem, že MTB Fatraňák - Súľov tento rok nebude. Jedine, ak by organizátori nahodili minuloročnú trasu. :-)
Zostáva teda cestný maratón v Trnave. V sobotu ráno pozerám na nete správy a aj Rasťo telefonicky potvrdzuje domnienku, že niečo spŕchne. On teda nejde aby neprechladol. Aj tak má tento rok akési podozrivé problémy s hrdlom.

Týždeň som kvôli posranému počasiu nejazdil. Nohy mi mäknú, strácajú formu, ktorú pracne budujem už od začiatku roka. S miernym dážďom, či mrholením už nejaké skúsenosti mám z Veľkonočného jazdenia po Slovensku, takže ma to veľmi netrápi. Nie je to také strašné ako sa zdá. Ak sú len prehánky, tak sa dá. Idem teda do Trnavy.

Beriem si radšej tréningového Fořta. Do mokrého počasia si svojho fajnového taliana predsa brať nebudem. :-) Na prezentáciu dorážam pár minút po pol deviatej a po chvíli sa už obliekam do pracovného. Stihol som to úplne v pohode. Ešte som zmákol aj štartové pole odfotiť.
Marián s nešťastným výrazom už čakal na štarte. Debatili sme o všeličom. Len nech preboha neprší. Keby to takto bolo o týždeň na Rokefem, tak sodoma-gomora. :-)

Pôvodne som na Schwechater ani nechcel ísť. Akcia sa koná vo štvrtok a hneď v sobotu je zase Dubničák. Ale čo už, ulakomil som sa na cyklodres v cene štartovného 35 euro. No keby bolo také štartovné aj na našich maratónoch, asi by som toho veľa nepojazdil. :-).

Dĺžkou sa tento cestný maratón radí skôr ku krátkym. S Mariánom a JoKom sme sa vybrali skoro ráno z Bratislavy. Citrón nakoniec nešiel, lebo bol narobený z predchádzajúceho dňa ako k....
JoKo nám dvom zelenáčom robil gardepána celej akcie. Poukazoval nám, kde sa registruje, kde sú záchody, sprchy, štart-cieľ, jeho poznatky boli na nezaplatenie. V aute smerom na akciu sme mudrovali, čo bude na trati najväčší problém a ako je to s avizovanou neochotou cyklistov spolupracovať. Mne sa to nezdalo od začiatku.

Zaregistrovali sme sa, vybrali si veľkosť cyklodresu, prevzali čipy a išli trošku nohy rozjazdiť. Hneď som zistil, že klimatexové tričko treba zhodiť dole. Ak mi je už teraz teplo, tak na trati bude celkom určite. Nahadzujem si na hruď Polar, ktorý mi JM požičal. Len tak zo srandy som zvedavý, aké hodnoty mi to vyhodí po pretekoch.

Na štarte už vidím známe tváre, Efu a spol., pezinskú mafiu, .... kecali sme o všeličom a do toho neustále spíker čosi nemecky mlel. Registroval som len jeho upozornenia, koľko ostáva do štartu.

20.5.2004 - Schwechat, Rakúsko
Prvá akcia v tomto roku z môjho pohľadu bola len tréningová. Výpadok jarných kilometrov ma posunul medzi zdatnejších turistov a tak mi dobre padlo, že väčšia časť našej partie sa rozhodla robiť garde našim nežnejším polovičkám a šli sme viacmenej pohromade. Na tohtoročný máj bolo veľmi teplé počasie, ale čerstvý severný vietor na rovinatej trase nás určite preverí. 
Odštartovali sme zozadu a hneď za mestom sme si vytvorili vlastnú skupinu. Vietor fúkal do chrbta a tak cestovná rýchlosť 35 bola bez námahy. Len som bol prekvapený, že sa našlo aj dosť Rakúšakov, ktorí sa vyvážali za nami. Takáto skupinka prišla až po prvý vážnejší kopec, ale tam sme sa už úplne roztrhali. Moje prvé májové kilometre som prežíval v pohode a aj kopček mi ubehol rýchle. Na opačnej strane kopca sme sa niektorí počkali a popri Neziderskom jazere sme šli ako malá skupinka. Vietor už fúkal do boku a bolo tam veľa aút, tak som sa tešil na najväčšie stúpanie. Škoda, že som si nevšimol skôr, že oproti nám po cyklochodníku sa šli majstrovstvá sveta na vysokých bicykloch. No, neviem či by som mal odvahu si na to sadnúť...

Rok sa stretol s rokom, prišli Veľkonočné sviatky a to znamená, že využijem predĺžený víkend. Nebudem síce vysedávať za počítačom ale si sadnem na bike a namiesto monitora použijem okolo seba pohyblívú krajinku. Nakúpil som traťovky a nejaké to pitivo. Mimoriadne sa mi osvedčila tyčinka od Nestlé Sweltesse. Asi to vyzerá ako neplatená reklama ale každopádne by mi za to niečo mohli dať. :-)

Vlak som vybavil rýchlo. Rýchlik Goral, ktorý ma odviezol minulý rok bol síce fajn, ale v Žiline som chcel byť skôr. Išiel som teda expresom Kriváň o 5:45 z hlavnej stanice. Bombová vec, použijem ho aj nabudúce. Stáli sme len v Trenčíne a v Žiline som už o 7:55 vyrážal obvyklým smerom na Terchovú.

Fatransko-Strážovský cestný maratón - Mošovce 13.9.2003
FSM je už taká kultová záležitosť. Referenčný pretek ku chýliacemu sa záveru sezóny. Povinná modlitbička ku bohovi dažďa -ozaj všlimli ste si, ako nám bol túto sezónu priaznivo naklonený? Dokonca i sám veľký Horal bol bez jedinej kvapky (Drásala nepočítam :-)..). Chudáci poľní i lesní hospodári, keď už i bikeri hovoria, že by mohlo popršať, to už je už naozaj vážne.

Nuž túto jednoznačnú štatistiku sa chystal FSM pokaziť. Vrúcne modlenie nejako nepomáhalo, posledné dni pred sobotou boli upršané a výhľad na sobotu bol pesimistický. To bol asi aj dôvod, prečo sa nakoniec dlhej trate zúčastnilo povážlivo málo trúfalcov - len to tvrdé jadro. Lenže naša ekipa bola pevne rozhodnutá, takže keď sme sa v zložení Bobo, Braňo P. a Mišo (z Pezinka) plne naložení prebíjali cez dažďové kvapky smerom ku Mošovciam, tak naša otázka bola iba: "dať si blatníky alebo nedať si blatníky?". Noc sme strávili v sparťansky zariadenej chatke v kempe a nad ránom sme už na striedačku s Bobom chodili vyzerať, ako cez rednúce mraky presvitá mesiac. Boh dažďa nám bol opäť naklonený. Ba dokonca oproti minulému roku, keď bolo na štarte o 7. ráno brutálny JEDEN stupeň, toto ráno bolo napodiv teplo.

Svoj krst na tejto akcii som už absolvoval minulý rok. Prakticky s nulovými skúsenosťami som to ťahal až na výnimky sám od Kľačna až do cieľa. Taký je už osud hobbíka bez zmysluplného tréningu. :-) Toto som hodlal nejako napraviť a aj tohtoročná odjazdená sezóna dávala teoretické predpoklady na lepší čas. Dva predĺžené cyklovíkendy na Slovensku, Rock FM, Rasťov karpaťák a niekoľko tréningov v okolí Bratislavy dalo tento rok približne 3800 najazdených kilometrov na cestnom bicykli. Preto som v podstate bez väčších obáv, že kdesi zhorím, pokojne vyrazil do Mošoviec s JM, Braňom a Mišom na Fatraňáka.

Počasie vyzeralo veľmi nepredvídateľne. Rasťo strašil odchádzajúcimi prehánkami ale jedno bolo isté. Ráno na štarte teplo nebude. Pre istotu som si na cestu pribalil windstopperový komplet. Dokonca aj s rukavicami. Akoby som išiel na severný pól. :-) Myslím, že každý urobí len dobre, keď na štart vyrazí v teplom.

13.9.2003 - Mošovce, 8.ročník
Pravdepodobný a asi aj skutočný vrchol sezóny teda nastal a dorazil som do Mošoviec na štart. Počasie bolo hnusné, chlad, slabší dážď a posledné dva týždne to samé mi trochu uberali z ambícií, ale aj tak som sa prihlásil na dlhú trasu. Nakoniec, veď už to poznám veľmi dobre a horšie ako vlani to nebude. Teda, ale nafasoval som číslo 13 a 13.teho štart... Ešteže nie som poverčivý. 
Vcelku som sa prekvapil nízkou účasťou - to asi to počasie a nečakane zasa pestrejšou ponukou jedla v RS Drienok (čo ale úplne znegovali na druhý deň a úroveň služieb aj keď majú zákazníkov je v tejto časti Slovenska minimálne neeurópska). Ale to bezprostredne s maratónom nemá nič spoločné.

Tento rok bola novinka - oddelili dlhú a kratšiu trasu. Malo to rozporuplné dôsledky. Na kratšej nebolo treba tak priskoro vstávať a nekonečne dlho čakať na tombolu, ale na druhú stranu podstatne menejčlenné pole sa pričinilo o to, že sa veľmi rýchlo balík rozpadol na skupinky až jednotlivcov.

6.9.2003 - Svätý Jur
Leto skutočne preletelo a akurát prudké ochladenie mi dalo na vedomie, že sa blížia jesenné vrcholy sezóny. Prvým z nich je časovka z Neštichu na Malý Javorník. Samozrejme, že som sa na štart postavil.
Dokonca som stihol si dať ten kopec aj dvakrát tréningovo a časy sa ukazovali sľubné, ale keď prišiel deň D bolo všetko inak. Ráno krásne počasie, ale chladno. Postupne sa otepľovalo, ale ešte stále to nebolo na moju prevádzkovú teplotu. Veľmi ma prekvapila účasť. Vyše 160 štartujúcich som neočakával a je vidno, že sa akcia dostáva do podvedomia cyklistov, lebo tam bola široká paleta, čo sa týka výkonnosti a ambícií. Dokonca aj účastníčok bolo hojne. A aká bola dokumentaristika!!! Napočítal som cca 20 digifoťákov;)

Ufff, pekne si trúfam… V tomto roku som vďaka vlaňajšej nehode a neustálemu lietaniu po lekároch nabehala na bicykli sotva 1200 km. A to už ani nehovorím o tom, že do kopcov nevládzem ťahať vôbec. No ale neštichovská časovka je príliš veľké lákadlo, tam sa skrátka ísť musí. Pred rokom som na nej nebola, kvôli „rýchlobehacím" problémom, vďaka čomu si zo mňa Bobo nezabudol strieľať a Žulvo mi to ešte dodnes neodpustil. :-)

Tento rok som si povedala, že „prídem aj keby som neprišla..." :-)