Na jar sme sa s Mihim dohodli, že si dáme poriadnú cyklistiku, ako sa na správnych fanúšikov cyklistiky patrí. Využili sme ponuku na stránkach http://www.cyklotour.sk/ a vybrali si program "Po stopách GdI."

Keďže ja som už po talianských kopcoch jazdil, vedel som približne, čo ma čaká, takže som sa snažil v sezóne čo najviac jazdiť, aby som sa v kopoch netrápil. MiHi to mal jednoduchšie, pretože v Alpách ešte nejazdil. Takže nemal potuchy do čoho ide a pokojne si zobral bike s prevodmi 53/39-23/12. :-)
Ja som si po triezvom zvažovaní nakoniec nezobral Giosa ale svojho oceľového zimného tátoša Fořta. Jeho váha bola do očakávaných kopcov skôr odstrašujúca ale kompenzovala ju aspoň "kopcová" kazeta.

Tento názov som nezvolil náhodou. Tohtoročná porcia kilometrov, keď pár dní pred akciou som prelomil tisíckilometrovú hranicu, mi nedávala veľké šance na pohodovú jazdu akou by mal správny karpaťák byť.
Ráno na štarte svietilo slniečko, prišiel nás odštartovať  aj cyklo-pauzujúci Ivan Červenka, účasť bola vyše 30 ľudí. Krásny úvod jedným slovom. Tak hurá do toho.

Príbeh začínajúceho cyklistu
Od kúpy cestného bicykla v júni tohoto roku som pomaly zakusoval cyklistický chlebík, väčšinou však do práce a späť. Uvažoval som aj o prázdninovej ceste do Komárna. Po neuskutočnenom Turčianskom amatérskom triatlone, mi prišla celkom vhod ponuka na nesúťažný Karpaťák. Aj keď tých skoro 200 km mi pripadalo skoro nezvládnuteľných bez náležitého tréningu, veď sám som sa na bicykli cez 100km ani nedostal. No myšlienka zúčastniť sa napriek všetkému vo mne stále dozrievala. V sobotu pred podujatím, som si vyskúšal hrádzu za Gabčíkovo od nás z Lužnej, čo som nameral na rovných 80km. Skúsenosť však bola otrasná, lebo fúkal hrozný protivietor a samozrejme pri ceste nazad. Neviem, prečo, ale myslel som si, že malá píla je iba do kopca, tak som to skúšal ťahať iba na veľkej a skoro som sa zodrel. No dal som to celé cez 3 hodiny. Po tejto skúsenosti som veľmi pochyboval o svojej účasti. Kolega Robo Juhás, veľký cyklista, moje pochybnosti zmietol zo stola, s tým, že som urobil viacero začiatočníckych chýb a hlavne, že pôjdem na Karpaťáku v balíku, čo bude ďaleko ľahšie, takže to v pohode zvládnem. A tak som sa s roztrasenými prstami prihlásil. Na moju radosť sa podobne rozhodol aj Vlado Bilík. Bolo skoro rozhodnuté...

Do rozpisu pretekov SP Masters boli dodatočne vložené dva preteky v Šuranoch. Do uzávierky tohoto článku nebolo jasné, či to budú dve kolá alebo etapový pretek, pretože v propozíciách na oba preteky sa zhodne píše 17. kolo SP Maters. Prvý deň bola na programe časovka jednotlivcov v dĺžke 20 km na 6,5 km okruhu na okraji mesta Šurany.

Termínovo blízka akcia Trnava-Rysy 2007 mi umožnila spojiť túto akciu v tomto regióne tak, že som nemusel ísť do Tatier dvakrát.

Takže som sa vo štvrtok výdatne rozjazdil :-) a v piatok tých 300 km v nohách nechal v kľude odpočívať. Bol som dosť zvedavý, či vôbec budem na tomto 210 kilometrovom maratóne s prevýšením cez 2700 metrov fungovať. Na štarte v Zakopanom, inak kúzelnom mestečku, som postretával kopec známych tvári. Kto by to bol povedal, že si na preteky trúfne aj bývalý exminister financii. Aj si náš Jožko Bedrúň pleskol po pretekoch v aute po hlave, že prečo sme mu nepovedali, že to bol Mikloš, „žeby ho pózval na Báňu“. :-)