Dňa 22. júla pokračoval seriál pretekov Slovenského Pohára Masters v cestnej cyklistike 13. kolom v Dubovej pri Modre. Usporiadatelia z PR Sport Bratislava vytýčili trať na 22 kilometrovom rovinatom okruhu Dubová, Častá, Štefanová, Budmerice, Modra, Dubová. My sme mali absolvovať tri okruhy a naši súpútnici déčkali dva okruhy.

Na cyklomaratóne Vínnou cestou som si v nedeľu 22.7.2007 bol vyskúšať 22 km okruh Dubová, Častá, Štefanová, Budmerice, Modra, Dubová.

Nie že by som si hovacky trúfal, ale prihlásil som sa medzi neregistrovaných s tým, že vyštartujem s eliťákmi, ktorí mali predpísaný počet 6 okruhov, čo znamenalo 132 km. 132 km? Pre mňa ako hobbíka diaľkoplaza žiadna zvláštna morda, pomyslel som si.

Už po tretíkrát Cyklistický Klub Generali Trnava usporiadal v Jaslovských Bohuniciach a okolí cyklistické preteky, tentokrát ako 12. kolo Slovenského Pohára Masters 2007 na 32,5 kilometrovom okruhu v tvare osmičky: J. Bohunice, Špačince, D. Dubové, Kátlovce, Dechtice, Naháč, H. Dubové, Kátlovce, Paderovce, J. Bohunice. Prevažne rovinatú trať na trnavskej tabuli spestrili tri stúpania medzi Dechticami a Naháčom. Preteky boli vypísané pre kategórie: muži B“, veteráni nad 30, nad 40, nad 50, nad 60, nad 65 rokov a pre verejnosť. Počet predpísaných okruhov pre kategórie postupne narastal od 1,5 okruhu pre veteránov nad 60 a 65 rokov až po 3,5 okruhu (112 km) pre mužov B“. Rozhodcovia zoradili 117 cyklistov z celého Slovenska do štyroch peletónov podľa vekovej kategórie – najvýkonnejší muži B“ išli samostatne, veteráni nad 30 a 40 rokov tvorili druhý peletón, veteráni nad 50 a 60 rokov tretí peletón a poslenú skupinu tvorili cyklisti bez licencie SZC, neregistrovaní.

Salzkammergut 2007
alebo
Asi som na tie kopce ťažký.

Nechcem sa opakovať, kopec pozitívneho som už spomenul v reportke z roku 2004, keď sme si s Citrónom "vychutnali" mokrý ročník Salzkammergut 2004.

Takže to skúsim skrátiť. Kondične som sa na túto akciu pripravil najlepšie ako sa dalo, teda som sa cítil dobre. Strach som mal len z toho, v akej forme ma ten maratón zastihne.

Tohtoročný príjazd do Dolomitov vyzeral dosť katastrofálne. S Jarom a Tónom sme vyrazili už v stredu ráno, veď počasie v Dolomitoch je nevyspytateľné a chceli sme si pred pretekmi ešte trochu zajazdiť. Pršať začalo už niekde medzi Viedňou a Grazom a s rôznou intenzitou lialo až do večera. Nevadí, aspoň nám poriadne umyje bajky :-) Keď sme sa ale blížili ku Cortine a na kopcoch bol čerstvý sneh, začali sme rozmýšľať, či nebolo lepšie zobrať lyže. Na passo Valparola ukazuje teplomer 2,5 °C, v kempe 4,5 °C, na vrcholoch okolitých kopcov sneh, z neba sa valia prúdy vody, no, pekne sa to začína.

Pôvodne som na tento maratón ani nemal v pláne ísť. Nakoniec z toho bola príprava na inú akciu, tak som to zobral štartové číslo namiesto Zuzky, ktorá sa asi zľakla a pustila do gatí. Či vlastne do gatiek. Ktovie. :-) 
Barbaru moje číslo so Zuzaniným menom tak pobavilo, že mi začala hovoriť Zuzi a veľmi chcela, aby som štartoval spolu s ňou v zelenom (ženskom) koridore. Reku, ak mi požičia nejaký rúž a náušnice, tak by som možno aj išiel. Ale  kto bude potom odbíjať dotieravých talianov, ktorí zrejme nie sú prieberčiví? :-) Nalial som si do flaše Vineu s tým, že na občerstvovačkách budem piť vodu, džús alebo niečo také. Aby som stále nepil to isté. Do jedného vrecka foťák, do druhého náhradnú dušu a v treťom budem voziť dlhý dres. Jedlo netreba, postačia občerstvovačky.

Pred rokom sme v Šalgovciach začínali sezónu. Išiel sa 6 kilometrový okruh s jedným asi 800 metrovým kopcom. Vtedy sme mali výhodu, že sme práve prišli zo sústredenia v Chorvátsku, kde sme najazdili veľa kilákov a kopcov. Teraz je sezóna v plnom prúde a je to iné. Formu má už kde-kto. Usporiadateľ Peter Rihay z CK Piešťany v 8. kole SP Masters zväčšil okruh na takmer 13 kilometrov, čím sa do pretekov dostalo veľa kopcov medzi Svrbicami a Radošinou a potom z Radošinej po Šalgovce.

Priblížila sa opäť jedna z akcíí vrcholov mojej jarnej časti cyklistiky. V tomto roku by som však tú moju prípravu cyklistikou príliš nenazýval. Napriek veľmi miernej zime a skorému nástupu teplejšieho počasia, ktoré poskytovali rozumný priestor na jazdenie som sa potýkal s technickými problémami, ale hlavne so zdravotnými. To spôsobilo mnohé pauzy v začatej príprave a potom samozrejme aj pomalé naberanie výkonnosti. Občasné krátke výjazdy na bicykli nemohli viesť k normálnemu rastu formy, aspoň u mňa. Predsa však sa mi podarilo najazdiť zopár kilometrov, ktoré mali byť zárukou pomerne bezproblémového zdolania maratónskej, tristopätnásť kilometrovej trasy.

Po týždňovej prestávke pokračoval seriál pretekov SP Masters 7. kolom pretekami jednotlivcov v Čachticiach. Organizátor využíva hustú sieť ciest na Myjavských kopaniciach a každý rok postaví inú trať. Tentokát to bol opäť nájazd z Hrachovišťa do Kostolného, potom asi kilometrový kopec a po zjazde novinka, vpravo stúpaním až k hlavnej ceste v Hrašnom a nasledujúci padák dolu a opäť kopec na Babulicov vrch. Odtiaľ k vysielaču pri Myjave, na križovatke vpravo a štátnou cestou na Hodúlov Vrch a potom dolu do Kostolného. Tieto hoci náročné preteky sú medzi cyklistami obľúbené a bolo nás tam hodne cez stovku. V kategórii nad 50 rokov nás štartovalo 17 spolu asi s piatimi nad 60 rokov a prvý krát v histórii aj so štvoricou cyklistov v novovytvorenej kategórii nad 65 rokov, ktorí mali absolvovať iba jeden okruh.

Ešte v sobotu večer po Viva maratóne 2007 som telefonicky vyzvedal od Rasťa, ako vyzerajú predpovede počasia na nedeľu. Hlavne ma zaujímal vývoj prúdenia vetrov. Lebo ak by malo fúkať tak, ako v sobotu, tak prídeme do BA až v pondelok. Ak vôbec.

Lenže predpovede hlásili, že vetrisko sa vybujačilo dostatočne v sobotu a na nedeľu bude len mierny, premenlivý vietor. Viac nám nebolo treba. Na nedeľné ráno sme sa teda s Jurom a Mišom dohodli, že o siedmej na raňajkách sa stretneme a potom vyrazíme.