Tak, mám tu ďalšiu veľmi očakávanú akciu, na ktorú som sa síce vôbec nepripravoval, ako minulý rok, ale tešil som sa na ňu o to viac. Tento rok som pred ňou 2 týždne takmer vôbec nesedel na biku a bál som sa, že budem mať nejaký hrozný čas. No podobne na tom boli aj mnohí iní cyklisti, veď týždeň pred časovkou začalo zlé počasie. 6. 9., v deň konania časovky už bolo jasno, síce trochu zima, ale dalo sa to, mne to dokonca dosť vyhovovalo.

August 2003, 29. 8. 2003 - Piatok

Predĺžený víkend som znovu využil na bikovanie. Už mám s tým menšie skúsenosti, takže som si v priebehu týždňa vybavoval ubytko. Naraz mi len vo štvrtok večer tatko povedal, že ide autom na východ, či nechcem ísť s ním. Plány som musel mierne modifikovať. Takže sa pôjde na východ a voľačo sa pojazdí.

V piatok ráno vyrážame smerom na Stropkov. Krátku zástavku v Polomke u známych využijeme na zmenu za volantom. Tatko ma vyloží na Sivej Brade a odtiaľ už pôjdem do Stropkova na cesťáku. Tatko si pozrie nový tunel a ja si vyskúšam ten vodičmi preklínaný stupák na Branisko.

Tohtoročná dovolenka s kamošmi sa odohrala v Liptovskom Jáne, a aby som neporušil už viacročnú tradíciu, že na takéto dovolenky chodím výlučne na biku, ani tento rok nechcem robiť výnimku. Spočiatku som plánoval ísť sem za 2 dni, napokon som sa rozhodol ísť za 1 deň s Jurom. Bol síce veľký problém s batožinou, pretože nám ju nemal kto odniesť. To sa však napokon vyriešilo, s Jurom sme sa ešte dohodli, že do cieľa chceme dojsť spolu s ostatnými, čiže do 12:30. Čaká nás okolo 265 km, takže odchod naplánujeme ešte v noci...

Ako každý rok, aj teraz v jedno augustové ráno vyrážam, na Rasťovú akciu s pracovným názvom "Karpatská opica". Idem s úmyslom čo najviac trénovať na Horala. Mám však obavy, či takto dokážem prejsť celú trať. Minulý týždeň som si zatrénoval cez PK, Pernek, Lozorno, Stupavu, Záhorskú Bystricu, Kramáre domov. V Krasňanoch som chytil životného hlaďáka. Ledva som došiel domov a to som mal v nohách len 72 km, asi kilometer od domu. Teraz to sa toho musím nejako vyvarovať a občas si odpočinúť jazdou v balíku. Rozhodne nehodlám skapať kdesi v Myjave. :-)
Na cestu som si zobral dve horalky, chlieb so salámou a dve prázdne fľaše. Idem naproti do Svätého Jura, kde sa pripojím k Rasťovi, prichádzajúcemu z PK. V Juri ešte neboli, tak pokračujem ďalej. V polke už z diaľky vidím, že už idú. Otočím to a v pohode idem za nimi. Nesnažím sa ich dobehnúť. Načo?

V polke kopca na Javorník postupne dobieham zaostávajúcich, keďže si sledujem tempo, pokračujem ďalej. Medzi poslednými predbehnutými patril aj Luboš čo si asi nechcel nechať, lebo v krátkom zjazde na Košariská ma obieha. V nasledovnom stupáku som ho zase dobehol :-) Pokračujeme na Červený kríž. Cesty sú prázdne, kto by kua vyliezal z postele o pol ôsmej, aby si išiel zabikovať do lesa? :-) Fičíme dole. Maximálka nejako 70 km/h. Za Červeným krížom vravím Lubošovi, že si idem naplniť fľašu vodou zo studničky. Počká ma a pokračujeme ďalej. Od horárne na Peknej ceste ideme veľmi opatrne dole. Cesta je v biednom stave, pomlátená a vymletá. Na konci zjazdu dokonca dva retardéry. Neviem na čo ich tam dali. Už cesta samotná je retardér sám o sebe.

Aj napriek mnohým problémom v minulom ročníku tohto súkromného neoficiálneho maratónu som sa rozhodol tento rok zúčastniť. Síce som nemal lepšiu kondíciu, ako minulý rok, skúsenosti boli myslím podstatne lepšie a tie spravia strašne veľa. Nakoniec, aj tak som nešiel celú trasu, prvých 50 km, počas ktorých sa ide ešte 2 krát na Biely Kríž s prevýšením dokopy zhruba 800 m, som vynechal (vlasnte som to vynechal nútene, keďže počas štartu o 7:30 som bol ešte v práci).

Ráno odchádzam z domu 9:25 šliapem na Babu. Podľa časového harmonogramu má prísť skupinka 10:40 do Perneka. 10:00 som na Babe, tu už stretávam Dušana, ktorý dnes ide jazdiť iba Bukovú a s ostatnými sa iba kúsok zvezie. Dávam si ešte kofolu a púšťam sa dole. Tu už čaká ostatných Marián Dluhý, ktorého tu práve spoznávam. Prví prichádzajú už o 10:38, postupne ďalší a ďalší. Posledný príde Rasťo Trubač, organizátor tohto maratónu, spolu s Ľubošom, pretože Rasťo už stihol schytať 2 defekty.

16.8.2003 - Pezinok
Polovička augusta sa už pomaly tradične nesie v znamení stretnutia našej partie ako aj ďaľších viac či menej známych na mojej akcii krížom krážom cez Malé Karpaty. Počasie vyšlo hádam takmer ideálne a aj prisľúbená účasť mala byť vysoká. Z Pezinka okrem domácich sa pripojili Jožo z Báhoňa, Maroš Mališ a Martin Mišovič. Takže pre tentokrát silná osmička. V Juri sa k nám pridal aj Robo Juhás a v tomto zložení sme vystúpali aj na prvý kopec. Po minuloročnej blamáži som nahodil veľmi opatrné tempo a tak na vrchole sa objavujem ako posledný. Pokračujeme na Peknú cestu do Krasnian a Rače a postupne sa k nám pridávajú ďaľší. Všetko prebieha podľa itineráru a tak rozrastajúci sa balík zdvíha každému chuť si zajazdiť.

12.7.2003 - Rožňov pod Radhoštěm
Tak nakoniec padlo rozhodnutie ísť na Beskyd Tour. Ešte tak pred dvoma týždňami to vyzeralo, že nás pôjde dosť, ale nepriazeň počasia a ostatné záležitosti nakoniec zmenili zostavu tak, že sme štartovali nakoniec traja a aj to na krátkej trase. Milan Krajčovič a moja maličkosť sme sa rozhodli robiť garde Alenke Drahošovej ako jej domestici. Počasie bolo trochu bláznivé; deň pred bolo teplo a slnečno, ale v deň štartu sa nebo zatiahlo a očakával sa dážď. Štart bol o 8.30 v tesnom susedstve skanzenu v Rožňove a na obe trasy nastúpilo vyše 700 borcov. My sme sa takticky zaradili na koniec s cieľom pomaly a v pohode, ale isto sa drať dopredu;-)

Keď som prvýkrát Jurovi hovoril, že by sme mohli cez leto ísť na biku do Slovenskej Ľupče, za 1 deň tam, na 2. deň späť, totiž tam som vedel, že by sme si mohli vybaviť ubytko, Juro dlho ani nevedel, kde to je. Kúsok za Banskou Bystricou, cesta tam je okolo 220 km - hovoril som mu stále. Pôvodne sme chceli ísť už v apríli, no najskôr nebolo vhodné počasie, neskôr nikto z nás nemal čas, vždy do toho niečo prišlo, v máji znovu počasie, až sme mysleli, že nakoniec už vôbec nepôjdeme. Na tento víkend som mal naplánovanú cestu do Banskej Štiavnice a späť, na celý víkend, no táto akcia nakoniec padla, tak som Jura nahovoril, aby so mnou išiel teraz. Rozhodli sme sa v pondelok pred víkendom 14-15 jún 2003, posledné áno však padlo až vo štvrtok - odchádzame v sobotu ráno.

Už minulý rok som bol prihlásený na túto akciu ale po tom, čo som sa vymlátil na MTB v Duchonke a následne si poležal zopár dní v nemocnici, z toho zišlo. Radšej byť poriadne pripravený ako uprostred akcie odpadnúť vyčerpaním. Teraz som sa však pripravil dobre (rozumej, nevybúral som sa) a nič nebránilo účasti na tejto akcii.

V piatok pred akciou som sa bol s Citrónom prezentovať, vyfásnuť "montérky" dres Radenska, samolepku na označenie bicykla, informačný bulletin o akcii. A tak sme sa definitívne obaja rozhodli štartovať. On ani ja sme na tejto akcii ešte neboli a boli zvedavý, aké to bude. Citrón sa pochechtával na úmysle organizátorov za každú cenu nadstaviť na doterajších 301 nejaké kilometre, len aby to bol najdlhší maratón na Slovensku. Mierne súhlasím aj ja. Radšej by som zajazdil niečo kratšie ale zato v zaujímavejšom teréne. Hoci aj kopcovitom. Takto na rovine to je len o tom, kto dlhšie vydrží sedieť na zadku. :-) Minulý ročník štartoval aj minister Mikloš. Vraj je to tiež dobrý cyklista. Ale nevie sa, či bude aj tento ročník. Asi nebude mať odvahu, lebo po tom, čo zvýšili spotrebnú daň za pivo, by mu asi celý pelotón otrepal pumpičky o hlavu. :-)

Tak sme sa teda rozlúčili s tým, že sa stretneme ráno o 4 na Zlatých pieskoch.

Keď mi prišli propozície na Trnavský maratón, zbežne som si ich prezrel, pričom sa mi zdalo, že je to rovnaká trasa ako v minulých ročníkoch. Povedal som si, že prečo by som tam nešiel, definitívne rozhodnutie však malo padnúť tesne pred dňom štartu v závislosti od očakávaného počasia. Cca 5 dní pred to vyzeralo podľa predpovedi počasia, že v piatok a v sobotu ma práve prísť slabšie ochladenie ale s dažďom. Vtedy som začal trocha pochybovať o mojom štarte. Čím viac sa ale blížila sobota, tak sa predpoveď na tento deň vylepšovala, až nakoniec bola veľmi optimistická, čo sa dažďa týka a v prípade teplôt hlásili až zbytočne veľa (do 30 st.). Takže už sa nebolo na čo vyhovárať ...
Prvýkrát som sa pánsky odviezol autom do priestoru štartu. Na minulé ročníky som šiel po vlastnej osi, lebo som vtedy šiel s ostatnými Pezinčanmi už z Pezinka. Tento rok som musel ísť z Bratislavy a dať si navyše v tento deň o 100 km (z Pezinka to bolo 60) - to už je trochu veľa. Takže sme sa zaregistovali a začali pripravovať na štart. 5 min. pred štartom organizátor začal mikrofónom pripomínať trasu preteku. Vtedy, na moje prekvapenie som zistil, že trasa vôbec nezodpovedá mojej predstave o trase - ide sa opačne ako predchádzajúce ročníky, čo bol taký zásadný rozdiel, že už som si vôbec veľmi nebol istý kadiaľ vôbec pôjdeme. Táto neistota ma mátala počas celých pretekov a bol som trochu nachystaný, na prípadné ďalšie neočakávané zmeny trasy voči mojej predstave.