Pretože Rasťo je dnes na horskom maratóne, poprosil ma ,aby som napísal pár postrehov z Trnavsko-kopaničiarskeho cyklomaratónu. Tu sú: Na štarte v TT sa z Pezinka a priľahlých kolónií (z Modry) zúčastnili: moja maličkosť,Dušan Hrubý, Jaro Veselovský, Milan Bacigál- Baco, Andrej Matiašovský, Julo Bugár, a Modrania Peter Majda a Milan Krajčovič-Ježo. V TT na štarte má šťastie Baco, v miestnom obchode zohnal modré kraťasy, ktoré už dlho zháňal. Zaprezentovalo sa asi 160 cyklistov. Organizátori asi čakali viac (boli roky, keď bolo aj 300), preto majú nadbytok čapovanej kofoly, piva a banánov, ktoré sa dávajú bez prídelu. Využívam to aj ja a lejem do seba toľko kofoly, koľko sa dá. Bude teplo, treba sa zavodniť. Ešte niečo fotím a ideme! 

Devínska 37 26. 4. 2003

Už druhý alebo tretíkrát ma takto dotiahol na nejakú akciu Citrón. Reku či nejdem na Devínsku 37. Ešte som to nejazdil ale trať poznám, takže nevidím problém. Ešte som zavolal JM reku či si nechce zajazdiť asfalt. Tak sme sa teda stretli jedného krásneho rána o pol deviatej na Račku.
Celkom slušná kôpka športuchtivých bikerov už stepovala a čakala na deviatu hodinu. Zapisali sme sa do prezenčky, vyfásli nejaký papierik a čakali tiež.

Konečne som objavil aj Citróna a skrátili sme si čakanie pokecaním.
Pár minút po deviatej sa plážovým tempom vyrazilo. Nejako sme sa popasovali s nástrahami bratislavských ulíc (rozumej hlavne vodičmi, prípadne neopravenými jamami z mrazivej zimy) a pomaly to roztáčali na vyššie obrátky. Dlhý pelotón zložený hlavne z rekreačných bikerov sa už za Račou vyprofiloval. Než sme došli do Pezinku tak som netušil, že je tu ešte jedna kategória bikerov. A to tí, čo budú zastavovať pomaly pri každej krčme. :-) Popili sme s JM kofolu a pokračovali ďalej. Ako náhodou sme stretli aj Luboša. Práve si išiel dať svoje obligátne kolečko do kopcov na horáku.

Tak som si spravil trošku väčší cyklovýlet po Slovensku. Predĺžený víkend bol na to ako stvorený. Takže už v priebehu týždňa začalo rýchle plánovanie trasy a ubytovanie. Do piatku som to stihol a už jachám skoro ráno o 5:50 na Žilinu vo vlaku. Celý čas som pozeral, či nebude pršať. Nepršalo. Ledva som vystúpil, už začalo. :-)

Piatok

No fasa. Tak sa teda o 9:10 za mrholenia vydávam smerom na Terchovú. Hneď za prvou dedinou, rovná cesta a uprostred nej končilo mokré pásmo a už jazdím na suchu. Radosť netrvala dlho. Hneď po odbočení na Lutiše znovu mrholenie a miestami aj dážď. Tak som sa schoval pod stromy a napchával sa chlebom. Prestalo ma baviť len tak tam postávať a vyrazil som ďalej.

Len včera kúpený 70-litrový a novotou voňajúci ruksak mám už dávno zbalený. Každú chvíľu nervózne pobieham k oknu a pozerám von. Leje ako z krhly, teplomer ukazuje sotva 5°C nad nulou. Hmm, naozaj „ideálny" čas na cyklodovolenku. Na nálade mi nepridáva ani fakt, že Bubo mal byť už dávno doma, aby ma stihol odviezť aj s bicyklom k autobusu na Bajkalskú ulicu. Ktovie, kde toľko trčí.

Cestovná horúčka ma zastihla večer pred nástupom na zájazd. Mala to byť naša premiérová cyklodovolenka s cestovkou. Aká bude? Budeme spokojní alebo sklamaní? Počas dňa som ešte obehla tucet obchodíkov, banku, zmenáreň, poisťovňu, lekárne a podobné inštitúcie, dokúpila zopár nevyhnutných hlúpostí, bez ktorých by som sa určite zaobišla (napríklad kvalitné cyklotopánky o číslo menšie, ako je moja noha, takže som si ich nakoniec aj tak nevzala so sebou… ). Ale bola som spokojná. Bubo bol spokojný tiež. Mal všetky horúčkovité prípravy v … paži. :-)
Nasledovalo spísanie zoznamu vecí, bezpodmienečne nevyhnutných na týždňový cyklozájazd pre nás dvoch a ráno, v deň odchodu ich balenie. Bicykel som nijako zvlášť nepripravovala. Asi pred troma týždňami, som si za výdatného dažďa bola dať v cykloservise vymeniť zadné brzdy, nakoľko boli zodraté až na kov. Že prečo zrovna za výdatného dažďa? To je predsa jednoduché! Toľko som odchod z domu do servisu odkladala, až sa rozpršalo. :-)
Bubov bicykel stál ešte večer pred dovolenkou rozobratý, posmutnelý, zvráskavený a zaprášený v kútiku chodby. Dva roky sa na ňom nejazdilo. Bolo treba vymeniť reťaz, nastaviť prehadzovačku, dať dokopy zadné koleso … atď. Bubo mal fúru času. Jeho pokoj ma vytáčal do biela. Naveľa, naveľa ho zložil tak, aby aspoň naoko vyzeral ako kompaktný celok, s kolesami a reťazou na patričných miestach.

V tomto roku som na slickoch najazdil hodne viac ako v minulom. Páčila sa celkom úspešná cestná Jarná Klasika pod Tatrami a kedže MTB verzii Fatransko-Strážovského maratónu som sa pre zlé počasie (hoci už prihlásený) radšej vyhol, celkom prirodzene som sa "len" prehlásil na jeho cestnú variantu. Rasťo Trubač samozrejme hneď opáčil: "Dúfam, že pôjdeš dlhú trať?", lenže na horáku hoci i so slickami to je predsa len handycap, a tak som plánoval strednú, 115 km dlhú variantu.
Týždeň pred akciou som navyše schytal ľahší zápal priedušiek a tak už Neštich som šiel z obavami. Nejako som to predsa len vypotil a v piatok v zostave Bobo, Citron a Tomáš, sme vyrazili, smer Mošovce.

Celou cestou ma moji kamaráti lámali na dlhú trať, až sa im to nakoniec pri registrácii s použitím mierneho násilia aj podarilo. Nakoniec, veď sa môžem rozhodnúť a odbočiť na strednú, keby to so mnou vyzeralo špatne... Registrácia a ubytovanie prebehlo hladko, narastajúcu zimu rozohrialo par deci červeného od Rasťa, vhod prišiel aj večerný pokec s Pezinčanmi a kopec rád týkajúcich sa taktiky, jedenia, pitia i oblečenia. No veď už sa teším, ako toto celé dopadne. Citrón i Tomáš plánovali ísť dlhú na horákoch so slickami, takže som nebol osamotený bojovník, aj keď porovnávať ich výkonnosť s mojou by bola trúfalosť. No veď zajtrajšok ukáže...

"Nemusíš všetko čo môžeš. Nie všetko čo môžeš, tebe či iným prospieva."

Čítam na nástenke ubytovne internátu, kde sme zložili kosti na noc pred pretekmi. Chudáci študenti. V ubytovacom poriadku majú napríklad zakázané kúpať sa v blízkom rybníku, korčuľovať sa v zimných mesiacoch na ňom, používať kolieskové korčule, bicyklovať sa a bohviečoešte. Nečítal som ten siahodlhý zoznam zákazov celý, ale dúfam, že tam majú aj prikázaný celibát, inak by to nemalo tú správnu šťavu.

Ráno o pol šiestej vstávame. Vonku ešte tmavé šero, my ospalí, oťapení, pomaly sa pripravujeme na dnešný 228 kilometrov dlhý maratón. Pripravujem si dva veľké rožky so salámou, syrom a maslom. A hóóódne posoliť, viac ako normálne. Namazať sa Indulonou. Všade. :-) Skoro. :-))) Vonku reťaz. Tiež všade. O 3/4 na sedem ideme na štart. Kosááááá. Kosáááá. Taká kosa, že sa mi od zimy trasie aj bicykel. Mám kraťasy ale naštastie Klimatexové tričko pod windstopperovým dresom teplo drží. Všetko to ešte istí teplý jarný cyklodres s dlhými rukávmi. Akurát na prsty na rukách mi je d-d-d-d-zima. Bohujem, prečo som si nezobral aspoň ponožky. Nejako by som si ich dal na ruky a odjazdil, kým by sa nevyčasilo.
"To nám nemôžu urobiť, v takejto kose nás pustiť na preteky" zúfalo bohujem vonku.
Citrón to začuje a utešuje ma. "Ale nebój, Robčo, určite tie preteky zrušia a preložia na iný termín, nebój" rehoce sa pri tom

7. ročník, 14.9.2002 - Mošovce, 224 km, prevýšenie 3300 m

Dlhšie plánovaný vrchol sezóny (resp. jeden z vrcholov) prišiel ani som sa nenazdal. Zo súkromných dôvodov som síce posledné dva týždne netrénoval (okrem samotnej časovky), ale ani to ma neodradilo štartovať na tomto ročníku. Nakoniec, veď som štartoval na každom ročníku. Posledný sa konal v roku 2000 a po opotrebovacej pauze sa tento rok konal už siedmy.
Samozrejme, prihlásil som sa na najdlhšiu trasu. Podľa pravidiel sa dala skrátiť, takže som mal aj technologickú rezervu. Ivan Červenka vybavil priamo v rekreačnom areáli chatky a tak celej partii nestálo nič v ceste prísť. Prišli sme v piatok v dosť chladnom počasí.  Registrácia odštartovala o 17-tej a ja som vyfasoval 12-tku. Veru, bol som rád, že som si zobral aj zimné oblečenie, lebo chlad bol riadny. Večer prebiehal obligátne chystaním si bicyklov, pripínaním čipov, popíjaním vínka a kecaním.
Horšie to už bolo ráno. Otvorím oči a vidím hmlistý opar, sklá na oknách zamrznuté a prenikavý chlad. Ojoj, nebude ráno dobre...

Tak, konečne, po dlhom čakaní som sa dočkal mojich prvých oficiálnych pretekov, časovky na Malý Javorník. Ešte minulý rok som sem chcel ísť, ale nakoniec ma odradilo počasie. Tento rok som asi vo februári skúšal, koľko minút by mi to asi trvalo, ešte na horáku – no cez 30, takže musím začať trénovať. V júli som si raz len tak vybehol po bránu, nikam som sa neponáhľal a ani som sa vôbec nepripravoval. Čas 23:35 ma prekvapil (teda po bránu 22:25). Na konci leta, po 3000 km za júl a august, tesne po tom, ako som vyšiel z dovtedy super formy, som si to išiel vyskúšať znova. 24:19 bol čas. Ešte viac som začal trénovať, týždeň pred časovkou som sa na to dokonale pripravil, a počas nej som sa veľmi trápil. Čas bol však až 25:19. To už som si hovoril, že časovka naostro nedopadne dobre.

Preraziť konečne svoj bradatý rekord z 99 roku. Vtedy som mal za sebou necelý rok dosť aktívneho jazdenia so svojím prvým horským bikom. Zelenáč (to ako ja) sa vtedy jedného krásneho dňa vybral na preteky a urobil si tam základný čas 25:49, ktorý sa mi doteraz nepodarilo prekonať. Nechápem. Takže teraz po dosť bohatej sezóne, by sa s tým už hádam patrilo čosi urobiť. Síce som sa minulý rok zastrájal, že pre to urobím čokoľvek, vrátane nasadnutia na cesťák, ale potom som si povedal, že by to nebolo úplne fér. Tak som sa vrátil k myšlienke, že rekord sa má prekonávať na rovnakom náradí. Teda na horáku.

Cez týždeň ma Dušan V. mailom strašil, že rosničko ujo Ilko hlási dážď. Pesimista.
Je prvá septembrová sobota ráno a vonku je parádne, počasie. Slniečko, primeraná teplota, vzduch, lepšie to už byť nemôže. S JK sme sa vybrali ráno o pol deviatej na Biely kríž v rámci rozcvičovania sa na časovku. Odtiaľ dole, na štart. Tam len vravím, že som urobil v zjazde 60 km/h. Keby mi to išlo takto aj hore, možno by som aj urobil rekord trate. Ktovie?