V posledných dvoch sezónach som zaznamenal postupné znižovanie celkového objemu ročne najazdených kilometrov, čo ma na jednej strane vôbec neteší, ale na druhej strane som zároveň tento proces nijako nedokázal ovplyvniť. Pod vplyvom rôznych okolností sa tak proste udialo a sám som pociťoval zníženú výkonnosť.

Tento ročník sme sa v klube dohodli, že na maratóne pôjdeme pokope a navzájom si budeme pomáhať. Je predsa jedno, či prídem do cieľa na stom alebo stodvadsiatom mieste a spolu nám to pôjde lepšie, ako keby sme sa sami trápili. Celkom sa mi táto „taktika“ páčila. Reku, aspoň si to konečne užijem. Doteraz som totiž na tomto maratóne mal iba smolu, či už som bol zle pripravený, alebo mi odišlo koleno.

Neviem, ako to tí sereďáci robia s tým počasím ale toto už nemôže byť náhoda. 4 ročník a znovu slnečno, teplo. Teplo, ba až horúco bolo v cieli určite aj organizátorom.
Vôbec sa nečudujem, že na tento maratón nechcú chodiť rekreační hobbíci, lebo držať krok s chrtmi na kopcovitom maratóne nie je žiadna brnkačka. Takže idú väčšinou len tí, ktorí sú vopred zmierení s tým, že väčšinu trasy pôjdu sami, nanajvýš v maličkom balíku s kamarátom, či dvoma.

Ani som veľmi neplánoval druhú jar ale aj tak dobre. Vhod mi prišla aj dovolenka. V stredu som sa dozvedel, že pôjdeme zajtra do Lučenca. Tak som naložil do auta aj bicykel. Vyklopil Zdenku pred firmou a uháňal k príbuzným sa prezliecť a vyraziť. Chcel som ochutnať miestnu kyselku pri Poltári. Dávnejšie mi zachutila, tak by bolo dobré vedieť, kde sa nachádza prameň.

Ja naozaj neviem, prečo si na starobu na sebe pácham takéto sado-maso. Pôvodne som chcel túto reportku začať akože vtipnou vetou, že dosť bolo behania, korčuľovania, lyžovania a iných doplnkových športov, začala sezóna žiletiek!!! Teraz rozmýšľam, že nechám žiletky pekne krásne zošrotovať, kúpim za to číňany a začnem za niekým behať.

Ako slováčik bežal najstarší maratón sveta - 113. ročník Boston
Na bostonský maratón som si brúsil zuby už zopár rokov. Stále mi niečo chýbalo, buď trénovanosť, kvalifikácia alebo správne načasovanie. Minulý rok som sa konečne rozhodol. Bolo to niekedy koncom leta, keď ešte ani neotvorili prihlasovanie. Potom som ešte čakal ako dopadnem na košickom maratóne, lebo lepšia kvalifikácia na bostonský maratón sa oplatí pre lepšie postavenie na štarte. Oplatilo sa počkať, lebo čas som si opravil z 3:16 na 3:11. Jasné, že na takýto významný maratón som sa chcel hecnúť a konečne zabehnúť pod 3 hodiny.

„No na čo čakáš“ poslal mi pred mesiacom Milan mail s linkom na prihlasovací formulár svätojurského maratónu. Aj som sa dosť okúňal, šak som domáci, trať poznám skoro celú do detailov, tak čo tam budem znovu trapošiť. Nakoniec som sa prihlásil. A tuším som aj dobre spravil. Z dažďového „slejváku“ som si nič nerobil. Dva týždne bolo teplo, neexistuje, aby bolo v lese blato po jednodňovom daždi. Možno akurát tam, kde jazdia lesné mechanizmy (teda všade v lese :-). Ale ani to sa nekonalo.

Počasie sa na tieto Veľkonočné sviatky celkom pekne upratalo tak, aby sa dalo aspoň trochu normálne jazdiť. Vhod mi do toho prišiel aj fakt, že som si mohol ako základný stan rozbaliť u sestry v baraku pri Liptovskom Mikuláši. Ako stvorené na výjazdy do jazditeľného okolia ako Orava, Pohronie či Považie. Upravil som podla toho aj plán výjazdov pre tento rok.